Čomu ľudia zo zvyku hovoria osud, to sú väčšinou ich vlastné hlúpe výčiny. (Arthur Schopenhauer)
Keďže Schopenhauer bol významným filozofom, nedovolím si odporovať jeho citátu. Avšak ak mu uverím, budem si musieť priznať, že moja láska je len hlúpy výčin. Ale na druhej strane, nemožno sa mu čudovať, pretože celý život prežil sám, že osud, a teda aj osudovú lásku, takto odsúdil.
Je škoda, že jemu už nedokážem opak, no pokúsim sa povedať vám, a tebe láska, čo podľa mňa je osudová láska, a že vôbec existuje.
Keď sme sa stretli, bola to pre mňa láska na prvý pohľad. Okamžite som vedela, že z toho niečo bude. Preskočila iskra. Z oboch strán. Chvíľku sme sa rozprávali, a potom sa naše pery spojili. Jedným bozkom bol spečatený náš osud. Ten bozk bol perfektný. Tak ako aj ty. Naše prvé rande trvalo 2,5 hodiny, a už keď som odchádzala, mala som chuť sa vrátiť späť a nikdy od teba neodísť. Nemohla som zaspať, myslela som na teba. Úplne si ma uchvátila. Bola si milá, vtipná, inteligentná, krásna a hlavne si bola úprimná. V tvojich očiach sa zračilo šťastie, túžba a očakávanie. Jednoducho sa ti nedalo odolať.
Stretávali sme sa každý deň a každým dňom som bola viac a viac presvedčená, že ty si láska môjho života. Keby som nemala strach, poviem ti, že ťa milujem asi po piatich minútach. No odolala som týždeň.
Prvý deň, ktorý som prežila bez teba, bol najhorším dňom môjho života. Všetko bolo prázdne. Najviac moja duša. Cítila som sa ako zradca, že nie som pri tebe. Dnes, po troch mesiacoch, sa cítim rovnako. Nie som pri tebe, nemôžem ťa objať, nemôžem ťa pobozkať a moje vnútro kričí od bolesti a zúfalstva. Vypálila si mi do srdca lásku. Takú veľkú lásku, že zahojila všetky rany a svet sa pre mňa stal krajším miestom.
Dala si mi viac ako som dúfala, viac ako som myslela, že môže byť. Bez pomyslenia na teba sa neviem ani pohnúť. Si celý môj svet, moje všetko. Včera, dnes, zajtra, naveky...
Milujem ťa.
Keďže Schopenhauer bol významným filozofom, nedovolím si odporovať jeho citátu. Avšak ak mu uverím, budem si musieť priznať, že moja láska je len hlúpy výčin. Ale na druhej strane, nemožno sa mu čudovať, pretože celý život prežil sám, že osud, a teda aj osudovú lásku, takto odsúdil.
Je škoda, že jemu už nedokážem opak, no pokúsim sa povedať vám, a tebe láska, čo podľa mňa je osudová láska, a že vôbec existuje.
Keď sme sa stretli, bola to pre mňa láska na prvý pohľad. Okamžite som vedela, že z toho niečo bude. Preskočila iskra. Z oboch strán. Chvíľku sme sa rozprávali, a potom sa naše pery spojili. Jedným bozkom bol spečatený náš osud. Ten bozk bol perfektný. Tak ako aj ty. Naše prvé rande trvalo 2,5 hodiny, a už keď som odchádzala, mala som chuť sa vrátiť späť a nikdy od teba neodísť. Nemohla som zaspať, myslela som na teba. Úplne si ma uchvátila. Bola si milá, vtipná, inteligentná, krásna a hlavne si bola úprimná. V tvojich očiach sa zračilo šťastie, túžba a očakávanie. Jednoducho sa ti nedalo odolať.
Stretávali sme sa každý deň a každým dňom som bola viac a viac presvedčená, že ty si láska môjho života. Keby som nemala strach, poviem ti, že ťa milujem asi po piatich minútach. No odolala som týždeň.
Prvý deň, ktorý som prežila bez teba, bol najhorším dňom môjho života. Všetko bolo prázdne. Najviac moja duša. Cítila som sa ako zradca, že nie som pri tebe. Dnes, po troch mesiacoch, sa cítim rovnako. Nie som pri tebe, nemôžem ťa objať, nemôžem ťa pobozkať a moje vnútro kričí od bolesti a zúfalstva. Vypálila si mi do srdca lásku. Takú veľkú lásku, že zahojila všetky rany a svet sa pre mňa stal krajším miestom.
Dala si mi viac ako som dúfala, viac ako som myslela, že môže byť. Bez pomyslenia na teba sa neviem ani pohnúť. Si celý môj svet, moje všetko. Včera, dnes, zajtra, naveky...
Milujem ťa.
Komentáre
aj
hmm,
krasne napisane..
Lusila
Muffinka